Zánik manželstva rozvodom je upravený v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). Špecifiká procesného postupu súdu sú upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“).
Zákonné podmienky pre rozvod manželstva
Rozvod manželstva je podľa slovenskej právnej úpravy jedinou prípustnou formou definitívneho zániku manželstva počas života oboch manželov ako zákonný spôsob riešenia manželských nezhôd. Zrušiť manželstvo je možné rozvodom len pri naplnení dvoch zákonných predpokladov, a teda manželstvo prestalo plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd v rámci konania o rozvode skúma či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo prestalo plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Počas konania sa skúma či ide o definitívny rozvrat manželstva. Musí ísť o taký rozvrat, ktorý sa vzhľadom na intenzitu a dĺžku doby narušenia vzťahov medzi manželmi zdá byť nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel. Zákon neurčuje presne, aké sú dôvody pre rozvod, pre prípad ktorých by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Zváženie okolností je ponechané výlučne na posúdení súdu. Ak má súd za preukázané, že manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené a že akákoľvek náprava je nereálna, manželstvo rozvedie.
V rámci konania súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi súd prihliada na porušenie povinností manželov. Medzi povinnosti manželov patrí byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, pričom manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny by mali manželia rozhodovať spoločne. Ak sa nevedia dohodnúť o podstatných veciach, môže na návrh jedného z nich rozhodovať súd. Na výkon povolania či na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Neúčinnosť nesúhlasu s rozvodom či dohody o rozvode
Manželstvo je možné rozviesť i napriek nesúhlasu druhého z manželov.Prejavovanie tohto nesúhlasu môže však predĺžiť dobu trvania rozvodového konania. Súd na jeho základe môže nariadiť manželom návštevu manželskej poradne, pokiaľ to jeden z manželov navrhne. Súd je totiž povinný vplyvom svojej výchovnej funkcie viesť manželov k zmiereniu. Taktiež môže manželov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Zásadne sa vždy prihliada na záujem maloletých detí, ak sú v manželstve.
Mimosúdna dohoda ani dohoda manželov o rozvode počas manželstva, pred podaním návrhu či počas už prebiehajúceho súdneho konania nemá žiadnu právnu váhu, právny poriadok ich nepripúšťa. O zrušení manželstva rozvodom tak rozhoduje výlučne súd na základe návrhu. Manželstvo je teda možné rozviesť iba na základe návrhu niektorého z manželov.
Náležitosti návrhu na rozvod manželstva
Návrh musí obsahovať označenie účastníkov konania, ktorými sú výlučne manželia, a to menom a priezviskom, prípadne aj rodným priezviskom.Ďalej je pri identifikácii manželov vhodné uviesť dátum narodenia, adresu trvalého bydliska prípadne momentálneho bydliska, adresy ich zástupcov, ako aj údaj o štátnom občianstve.
V návrhu je potrebné stručne a zrozumiteľne uviesť skutkové okolnosti vedúce k rozvodu a označiť dôkazy na preukázanie sporných tvrdení. Bolo by vhodné teda uviesť stručný opis priebehu manželstva, najmä no nielen ako a kde sa manželia zoznámili, po akej dobe sa vzali, o koľké manželstvo v poradí u manželov ide, koľko detí a po akom čase sa narodili, ako prebiehalo manželstvo, do kedy bolo harmonické, kedy vznikli prvé nezhody a ich dôvod, čo a kedy spôsobilo vážny rozvrat vzťahov a manželstva, kto a v akej miere sa podieľal na spoločnej domácnosti osobnou starostlivosťou, kto a v akej miere sa podieľal na spoločnej domácnosti finančne, kto a v akej miere sa podieľal na výchove detí, od kedy nežijú manželia v spoločnej domácnosti, ako aj prípadné ďalšie konkrétne skutočnosti nevyhnutné pre posúdenie miery rozvratu vzťahov. Možno taktiež označiť svedkov, ktorí by mohli byť vypočutí.
Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa manžel, ktorý podal návrh domáha, preto musí obsahovať petit – výrok, ktorý má byť súdom vydaný v rozhodnutí. Návrh musí byť podpísaný a datovaný.
K návrhu sa prikladá sobášny list manželov a rodné listy detí, ktoré ešte nedovŕšili 18. rok veku, prípadne aj potvrdenie obecného alebo mestského úradu o poslednom spoločnom pobyte manželov taktiež aj listinné dôkazy, na ktoré sa návrh odvoláva.
Úprava pomerov manželov k maloletým deťom
Pre prípad, že sú v manželstve maloleté deti, je konanie o rozvod manželstva povinne spojené s konaním o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.Súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na obdobie po rozvode manželstva.
Je preto potrebné, aby návrh na rozvod manželstva uvádzal i navrhovaný spôsob starostlivosti o deti, prípadné zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti a rovnako návrh na úpravu styku dieťaťa s druhým rodičom, ktorému nebude dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, alebo striedavú starostlivosť a tiež výšku navrhovaného mesačného výživného. Súd v rozsudku o rozvode manželov presne upraví výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, najmä určí, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí rodičovi, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako má prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Konanie o rozvode manželstva
Návrh sa podáva na súde, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd manžela, ktorý návrh podal.
Spolu s návrhom je nutné uhradiť súdny poplatok vo výške stanovenej zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo výške 66,00 eur, pričom pri splnení zákonných podmienok súd môže navrhovateľovi priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Návrh sa na súde podáva v dvoch vyhotoveniach a v prípade, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, podáva sa i tretie vyhotovenie pre kolízneho opatrovníka, tak aby každý z účastníkov mal k dispozícii jeden rovnopis.
Návrh na rozvod je možné počas konania vziať späť, ak však druhý manžel so späťvzatím návrhu nesúhlasí, súd konanie nezastaví, ibaže mu návrh ešte nebol doručený.
Súd konanie zastaví aj vtedy, ak sa ten, kto podal návrh, nedostaví na pojednávanie. Ak sa však druhý z manželov na pojednávanie dostavil a vyhlási, že na prejednaní veci trvá, súd nezastaví konanie. Súd môže konanie aj prerušiť, ak to obidvaja manželia navrhnú. Následne po uplynutí troch mesiacov súd v konaní pokračuje na návrh. Ak sa však návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.
Voči rozhodnutiu súdu o rozvode, zamietavému, i proti tomu, ktorému sa vyhovelo, je oprávnený podať odvolanie ten z manželov, proti ktorému bol návrh na rozvod podaný. Manžel, ktorý návrh podal, môže podať odvolanie len v prípade, ak súd jeho návrh na rozvod zamietol.
Priezvisko po rozvode manželstva
Čo sa týka priezviska manžela, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, prípadne si zároveň ponechal ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, tak môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko, respektíve, že upúšťa od používania druhého spoločného priezviska.
Ide o právo rozvedeného manžela, nie povinnosť. O tomto práve, tejto možnostipoučí rozvedených manželov súd v rozsudku o rozvode manželstva. Druhý z manželov nemá právo požadovať od bývalého manžela, aby si jeho priezvisko ponechal,rovnako ho ani ho nijakým spôsobom nútiť k tomu, aby prijal svoje predchádzajúce priezvisko späť a jeho priezviska sa vzdal. Na jeho názor súd ani matričný úrad v tejto veci neprihliada.
Oznámenie sa robí úradu, do ktorého matriky bolo manželstvo zapísané. Toto oznámenie nemá zákonom špecifikované náležitosti. Môže byť písomné alebo ústne, doložené právoplatným rozsudkom súdu o rozvode manželstva za účelom preukázania rozvodu manželstva ako aj dodržanie ustanovenej lehoty.
Pokiaľ rozvedený manžel neurobí takéto oznámenie v trojmesačnej lehote, k zmene priezviska rozvedeného manžela môže dôjsť len podľa ustanovení zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.
Matričný úrad o tejto zmene nevydáva rozhodnutie, vydá len oznamovateľovi potvrdenie o tom, že vzal jeho opätovné prijatie predošlého priezviska na vedomie a túto skutočnosť zaznamenal v knihe manželstiev. Od momentu zápisu je rozvedený manžel oprávnený a zároveň povinný používať svoje predchádzajúce priezvisko.
Zmena priezviska rozvedeného manžela sa nevzťahuje na priezviská spoločných detí rozvedených manželov. V prípade, ak by jeden z rozvedených manželov trval na zmene priezvisk maloletých detí, je to prípustné len podľa ustanovení zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, ktorá bude povolená, ak budú splnené zákonné náležitosti a ak so žiadosťou o povolenie zmeny priezvisk súhlasia obaja rodičia. Súhlas druhého rodiča by sa nevyžadoval, ak dá na zmenu priezvisk detí súhlas príslušný súd.
Príspevok na výživu rozvedenému manželovi
Ďalším špecifikom je príspevok na výživu rozvedenému manželovi. Ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ sa bývalí manželia na výške príspevku nedohodnú, určí jeho rozsah na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Len výnimočne súd môže túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.Právo na výživné zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
V prípade, ak chcete ukončiť manželstvo rozvodom a potrebujete pomoc, obráťte sa na nás. Môžete tak urobiť telefonicky na tel. č.: 02/38 10 61 09, e – mailom na adrese: office@stlegal.sk alebo nás navštívte osobne v sídle kancelárie na adrese: Gajova 4, 811 09 Bratislava.
Naša advokátska kancelária klientovi poskytne poradenstvo:
- spísanie a podanie návrhu na rozvod manželstva
- spísanie rodičovskej dohody
- spísanie a podanie oznámenia o priezvisku
- spísanie a podanie návrhu na priznanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi
- zastupovanie v konaní pred súdom